I believe I can fly

Na okraji lesa rástli 3 stromy. Na jednom z nich žila veverička. Ten strom nebol krásny, rástol krivo, listov mal veľmi málo, hrboľatý kmeň. Tie dva vedľa neho boli krásne, ale veverička mala aj tak rada ten svoj. Často sa so svojím stromom rozprávala, zverovala mu svoje tajomstvá, starala so o neho, odháňala z jeho kmeňa škodcov. Takto si spokojne žili dlhú dobu a strom bol šťastný. Jedného dňa sa veverička zastavila pri tých dvoch vedľajších stromoch a tie jej začali rozprávať a pýtaťsa. Veverička, povedz nám, prečo žiješ na tom škaredom strome? My sme krásavci, široko ďaleko nenájdeš nič krajšie. Pozri sa, máme veľa listov, schovajú ťa a ochránia pred votrelcami i nepriazňou počasia. A môžeš sa chváliť, že žiješ na tých najkrajších stromoch. Veverička sa zamyslela a nakoniec sa dala zlákať. Začala žiť tam a na svoj starý strom ktorý ju mal tak veľmi rád úplne zabudla. Strom bol smutný, začal chátrať, pomaly schnúť. Chýbala mu jeho veverička. Veverička však na strom už vôbec nemyslela.
Raz okolo krivého stromu išla iná veverička. Nemala tak krásny kožúšok ako tá prvá, ale pristavila sa, pohladila ho labkou, milo sa mu prihovorila a vypočula všetky jeho starosti. Strom ožil, páčilo sa mu akú staroť. Ponúkol jej svoju suchú korunu a veverička ju prijala. Postupne začal strom ožívať, po rokoch kvitnúťa mal veľa zelených listov. Aj keď bol krivý a hrboľatý, odrazu sa z neho stával vďaka pozornosti nádherný strom, tak ho videla veverička. A on sa zase staral o ňu. Chránil jej domček, rozprával sa s ňou a obaja boli šťastní. Na vedľajších stromoch bola veverička nespokojná. Stromy jej začali znepríjemňovať život, len sa sťažovali, že im tam robí neporiadok, že po nich stále iba skáče a oni majú toho dosť.
Vyhnali ju odtiaľ, nechceli aby im poškrabala kôru a urobila z nich škaredé stromy. Veverička s plačom sa vracala k svojmu starému stromu. Neverila vlastným očiam, bol krásne rozkvitnutý a zelený. Chcela sa automaticky  k nemu nasťahovať. Strom ju však odmietol. Veverička, prepáč, ale už tu žije iná veverička, má ma rada, neopustí ma a pomohla mi zase rozkvitnúť. Nenechala ma len preto ako vyzerám a že nie som ako všetky stromy. Vtedy si veverička uvedomila, že urobila chybu. Že pre krásu a povrchnosť opustila láskavosť  a nehu.Takto je to často aj u človeka, ženie sa za krásnym a bohatým,  za niečím nestálym a povrchným a uniká im to krásne a podstatné v živote. Pre krásne, bohaté a zelené konáre nevidí človek krásu slnka  a oblohy.