I believe I can fly

Sedím  jedného  dňa  na  dvore,  keď  tu  zbadám,  ako  môj  pes  niečo  vlečie  popod   susedov  plot.  Bol  to  králik.  Na  svoje  veľké  zhrozenie  som  si  uvedomil,  že  je  to  miláčik   desaťročnej  susedovej  dcéry.  Každý  deň  som  pozoroval,  ako  vždy  keď  prišla  zo  školy, pribehla  rovno  ku  klietke,  vypustila  ho  von  a  hrala  sa  s  nim  až  do  večera.   Psa  som  ani  nepotrestal.  Bolo  treba  pracovať  rýchlo.   Králik  bol  dosť  špinavý,  tak  som  ho  najprv  opral  v  pračke,  potom  učesal  hrebeňom,   vyfúkal  fénom  a  nakoniec  trochu  navoňavkoval  lesnou  vôňou,  pretože  už  začínal  zapáchať. Potom  som  preskočil  plot  a  dal  ho  spať  do  klietky,  dúfajúc,  že  si  susedia  budú  myslieť,   že  zomrel  prirodzenou  smrťou.  Len  tak  tak  som  to  stihol, než  sused  priviezol  dcérku  zo  školy.  Malá  vybehla  ku  klietke  ako  zvyčajne.   Ibaže  kúsok  pred  ňou  sa  zastavila  a  zarevala,  až  sa  hory  otriasali:  \"OOOOOTTEEEEECCCKKKOOOOOOOOOO  !!!!!\"  Jej  otec  s  hrôzou  na  tvári   podišiel  ku  klietke.  Ako  dobrý  sused  som  sa  hneď  spoza  plota  opýtal, čí  sa  niečo  stalo  a  ako  by  som  mohol  pomôcť.  Jej  otec  len  ticho  prehovoril: \"To  by  som  chcel  vedieť,  ktorý  debil  je  schopný  urobiť  takéto  niečo  malému   dievčatku. Vykopať  králika  a  dať  ho  spať  do  klietky...\"